Khaled Joussef / Халед Юсеф: Damas/ دمشق /Damascus/Damasco/Damask/Дамаск/Şam

Damas
À l entrée de ma ville
Plus rien ne sépare les cadavres
des pieds des passants
Les rues sont faites de sang
Mais le jasmin continue a pousser sur chaque pavé
Dans un pays où le jasmin
est une promesse de liberté
Je croise un orphelin
sur son visage de la boue
des larmes
Et dans ses yeux le soleil de demain
des feux qui marchent vers les cœurs
qui forcent le destin
Ô Damas
Viens ramasser mes restes
Avant que le vent de l’oubli passe
Avant que le temps vole nos cendres
Damas…
Tu es née entre l’eau et le feu
Je t’ai laissé lumière et jasmin
Je te retrouve plaie et couteau
Toi…une perle
Et nombreux sont les pêcheurs
Toi…Une terre où né le calme
Et nombreux sont les crieurs
Le vent transporte nos cris
Et dans nos têtes une tempête
de colère,
de tristesse
et de nostalgie
Je veux mourir entre tes roses
Et sous ta lumière éternelle
Je veux marcher dans tes rues
Avant que l’abîme nous vole les pas
Damascus
On entering my city
Nothing separates corpses any longer
from the feet of passers by
The streets are made of blood
But on each paving stone jasmine still grows
in a land where jasmine
is a promise of freedom
I walk by an orphan
mud, tears on his face
And in his eyes the sun of tomorrow
flames marching towards the hearts
that compel destiny
Oh Damascus
Come, gather my remains
Before the wind of oblivion passes
Before time steals our ashes
Damascus…
Between fire and water you were born
I left you as light and jasmine
and on returning find you wound and blade
You… a pearl
and many are the divers
You… a land where calm was born
and many are the criers
The wind bears away our cries
And into our heads a storm
of rage,
of sadness
of nostalgia
I wish to die among your roses
And beneath your eternal light
I want to walk your streets
Before the abyss our paces steals
Translated by Gray Sutherland
دمشق
على مدخل مدينتي
لا حدود بين الجثث و بين أقدام المشاة
الطرق حمراء
لكن الياسمين ينمو دائماً
على كل حافة طريق
في بلادٍ ترفع الياسمين علماً
و عنوان سلام…
التقي باليتيم
على وجهه طين و دمعة
و في عينيه شمس الغدّ
نارٌ تمشي نحو القلوب
و تتحدى الأقدار
آه دمشق…
تعالي و لملمي اشلائي
قبل ان تصل رياح النسيان
قبل ان يسرق الوقتُ الرماد
دمشق…
وُلدتِ من نار و ماء
تركتكِ وردا و نوراً
و وجدتكِ سكاكين و جراح
لؤلؤة انتِ
و ما اكثر الصيادين
نبع الهدوء
و ما اكثر الصارخين
الريح تنقلُ الاهات
و في الوجدان عاصفة
من غضبٍ
من حزن
من حنين
أودُّ الموت بين ورودك
و تحت نورك الأبدي
أودُّ أن أمشي في طرقاتكِ
قبل ان يسرق الخراب خطواتي
Damasco
All’ingresso della mia città
Più niente separa i cadaveri
dai piedi dei passanti
Le strade sono fatte di sangue
Ma il gelsomino continua a spuntare su ogni acciottolato
In un paese dove il gelsomino
è una promessa di libertà
Incrocio un orfano
sul suo viso fango
lacrime
E nei suoi occhi il sole di domani
fuochi diretti verso il cuore
che forzano il destino
Oh Damasco
Vieni a radunare i miei resti
Prima che passi il vento dell’oblio
Prima che il vento rubi le nostre ceneri
Damasco…
Sei nata tra l’acqua e il fuoco
Ti ho lasciata luce e gelsomino
Ti ritrovo piaga e coltello
Tu… una perla
E numerosi sono i pescatori
Tu… Una terra dove nasce la calma
E sono in molti a gridare
Il vento trasporta le nostre grida
E nelle nostre teste una tempesta
di collera,
di tristezza
e di nostalgia
Voglio morire tra le tue rose
E sotto la tua luce eterna
Voglio camminare per le tue strade
Prima che l’abisso rubi i nostri passi
Traduzione di Chiara De Luca
Damasco
A la entrada de la ciudad
Ya nada separa los cadáveres
de los pies de los transeúntes
Las calles están hecha de sangre
Pero el jazmín sigue brotando en cada encachado
en un país donde el jazmín
es una promesa de libertad
Me cruzo con un huérfano
en su cara lodo lágrimas
Y en sus ojos el sol de mañana
fuegos directos hacia el corazón
que fuerzan el destino
Oh Damasco
Vente a reunir mis resto
Antes que pase el viento del olvido
Antes que el viento robe nuestras cenizas
Damasco…
Tu nacida entra agua y fuego
Te dejé luz y jazmín
Te rencuentro plaga y cuchillo
Tu… perla
Y numerosos son los pescadores
Tu… tierra donde nace la calma
Y son muchos los que gritan
El viento se lleva nuestro gritos
Y en nuestras cabezas una tempestad
de cólera,
de tristeza
y de nostalgia
Quiero morir entre tus rosas
Y bajo tu luz eterna
Quiero caminar por tus calles
Antes que el abismo se robe nuestros pasos
Traducción de Antonio Nazzaro
Damask
Na ulasku u moj grad
Više ništa ne deli leševe
od koraka živih
Ulice su pune krvi
Ali jasmin i dalje niče svud po kaldrmi
U zemlji gde je cvet vesnik slobode
Sreo sam jedno siroče
Na licu mu zamrljanom blatom
Suze
A u očima sunce sutrašnjice
Ognjevi što gađaju pravo u srce
Slamajuci sudbinu
O Damasku
Dodji da zberes moje kosti
Pre nego protutnji vetar zaborava
Pre nego vetar ukrade naš prah
Damasku
Rodjen si među vodom i vatrom
Ostavio sam te u svetlu i jasminu
A u ranama i bodežima te našao
Ti… biseru
A lovaca je mnogo
Ti. .. Zemljo gde se mir radja
A mnogo je onih što buče
Vetar nosi naše krike
A u glavama našim bura
besa
tuge
čežnje
Hoću da umrem među tvojim ružama
I pod tvojim večnim svetlom
Hoću da hodam tvojim ulicama
Pre nego bezdan proguta naše korake
Translated into Serbian by Vesna Andrejevic
Дамаск
На влизане в моя град
Вече нищо не отделя труповете от краката на минувачите
Улиците са потънали в кръв
Но жасминови храсти все още израстват върху всяка плочка
В една страна, където жасминът е обещание за свобода
Срещам сираче
върху лицето му кал
и сълзи
А в очите му слънцето на утрешния ден
Огньове, крачещи към онези сърца,
които превъзмогват съдбата
О, Дамаск,
Ела да събереш моите останки
Преди да е минал вятърът на забравата
Преди времето да открадне пепелта от телата ни
Дамаск…
Ти си роден между водата и огъня
Оставих те жасмин и светлина
Намирам те рана и нож
Ти… перла
Но многобройни са ловците на перли
Ти… земя, където се ражда покоя
Но многобройни са глашатаите
Вятърът разнася нашите крясъци
А в главите ни буря
от гняв, от тъга
и носталгия
Искам да умра сред твоите рози
И под вечната ти светлина
Искам да крача по твоите улици
Преди бездната да открадне нашите стъпки.
превод от френски език: Аксиния Михайлова
traduzione dal francese di Aksinia Mihaylova
Şam
Şehrimin girişinde
Cesetlerle yayaların ayakları arasında artık sınır yok
Caddeler kan altında
Ama hâlâ herbir kaldırım taşından yasemin bitiyor
Yaseminin özgürlük vaat ettiği bir vatanda
Yüzü çamurlu
Gözü yaşlı
Bir yetim karşımda
Gözlerindeyse: yarınların güneşi
Kaderin üstesinden gelen
Ve kalplere giden ateş
Ey Şam,
Gel unutulma rüzgârlarından önce ve
Zaman bedenlerimizin küllerini çalmadan
Sen kalıntılarımı toparla
Şam…
Sen su ve ateşten doğdun
Seni ışık ve yasemin olarak bıraktım
Yara ve bıçak olarak buluyorum
İncisin sen…
Ne var ki çoktur inci avcısı
Huzur veren topraksın sen…
Ne var ki çoktur tellâllar
Rüzgâr çığlıklarımızı savurur durur
Başlarımız ise
Öfke, hüzün ve özlem
Fırtınalarıyla dolu
Senin gül bahçelerinde ölmek istiyorum
Ve ebedî ışığın altında
Sokak sokak seni gezmek istiyorum
Uçurum adımlarımızı çalmadan önce.
Translation into Turkish language: Aziz Shakir
Damask
Pri bráne do môjho mesta
Nič nerozdeľuje mŕtvoly a stopy chodcov
Ulice utopené v krvi
Na dlažobných kockách rastú kvety jazmínu
Kvetu, v štáte, kde jazmín je symbolom slobody
Stretávam sirotu
s blatom na tvári
so slzami
V očiach má slnko zajtrajšieho dňa
ohne kráčajúce k srdciam
ktoré premôžu osud
Ó, Damask
Vyskladaj zvyšky mojej duše
Skôr ako ich rozfúka vietor zabudnutia
A skôr ako ukradne čas popol z našich tiel
Damask…
Ty si stvorený z ohňa a vody
Zabudol som na jazmín a svetlo
Našiel som ranu a nôž
Ty… perla
Veľa je zlodejov perál
Ty… zem, kde sa rodí pokoj
Veľa je hlásateľov pokoja
Vietor roznáša naše hlasné hlasy
A v našich hlavách je búrka
hnevu a zármutku
a cnenia
Chcem zomrieť uprostred tvojich ruží
A pod tvojím večným svetlom
Opäť kráčať po tvojich uliciach
Ešte pre tým ako v hlbinách zmiznú naše stopy.
Preklad do slovenčiny: Igor Krucovčin a Dimana Ivanova.